Dosť často cestujem vlakom. Aj dnes. U zamračenej unavenej tety si kúpim lístok a potom sa pri zapálenej cige pýtam nejedného okoloidúceho, či ma tento vlak odvezie tam, kam chcem. Keď mi potvrdia, že domov sa dostanem, nastúpim (nikdy nie do prázdneho kupé) a zavolám našim. Nech mi nehovoria, že ich o ničom neinformujem...
Dnes to však vyzeralo inak. Ale áno, lístok som si kúpila. Teda... Kúpil mi ho on. Aj cigu mi pripálil a prisvedčil, že nastupujem na správny smer. Iných ľudí som sa už nepýtala.
Toto bolo prvý krát, čo sa mi absolútne nechcelo ísť domov. Krásne sa usmieval a aj keď sa "mračil" do Slnka, vyzeral úžasne. Na rozlúčku mi so slovami "Je mi s tebou super" vtisol pusu. Ach.
Usadila som sa. Ani som si nevšimla, že kupé bolo prázdne. Porušila som svoje zásady, ale bolo mi to jedno. Vlastne som si ani nevšimla, kedy sa zaplnilo..Teta, ujo, slečna, chalan a malé chlapčiatko... Stále som mala motýle v bruchu, ale usmievala som sa.
Pípla SMSka.. "Už teraz mi chýbaš... Ďakujem za všetko."
Tetuška oproti sa naklonila, lebo jej už asi typická babičkovská zvedavosť nedala a spýtala sa: "A mója, ty si čo stále taká vysmiata?" Nad odpoveďou som dlho premýšľať nepotrebovala...
"Teta... Ja som sa asi zaľúbila."
Teta... Ja som sa asi zaľúbila!
05.07.2010 22:45:20
Komentáre
zlate,
jeej
take krasne :-)
jéééj
milé,
dakujem :o)